L’espounjo

Jan Fouiéto, én descouflo-bouto dei prumiè numéro, oviè chorja so guèto et, pér rétrouba soun oploumb, créségué o prépaou dé faïré éno visto ei coboret dei Lopin.

Pas puléou intra : Sans vous coumanda, soudis, baïla éno corafo d’aïgordént, siouplè, én poguént.

— Vous baïlorei ré du tout, respond lou Lopin. Sourté ; vésè pas qu’ovè bégu coumo éno espounjo ?

— D’aïsé, d’aïsé, filiat, rébèco Jan Fouièto én sé dreissént, ové lou drei dé mé f…icha dé-fouoro ; mè pas oquel dé m’insulta. — Vous insulté pas. — Si ! — Nou ! — Ovè pas dit qu’ovio bégu coumo éno espounjo ? — Omaï lou monténé. — Eh ! dévé, saoupré, moloprès, qué éno espounjo béou qué d’aïgo, pas qué d’aïgo.

Almanach de la Croix de l’Ardèche 1903 | 1902

L’ESPONJA

Jan Folheta, un desconfla-bota dei prumièr numerò, aviá charjat sa guèta e, per retrobar son aplomb, creseguèt a prepaus de faire una vista ei cabaret dei Lapin.

Pas puslèu entrat :

— Sans vos comandar, ço ditz, bailatz una carafa d’aigardent, siuplè, en paguent.

— Vos bailarai ren du tot, respònd lo Lapin. Sortètz ; vesètz pas qu’avètz begut coma una esponja ?

— D’aise, d’aise, filhat, rebèca Jan Folheta en se dreicent, avètz lo dreit de me f…ichar defòra ; mè pas aquel de m’ensultar.

— Vos ensulte pas.

— Si !

— Non !

— Avètz pas dit qu’aviá begut coma una esponja ?

— Amai lo mantene.

— È ! devètz saupre, malaprés, que una esponja beu que d’aiga, pas que d’aiga.

Almanach de la Croix de l’Ardèche 1903 p 91 | 1902

© Denis Capian, 2013

occitan.org